Strach & Fyziológia
Strach je univerzálna emócia, ktorá je hlboko zakorenená v každom z nás. Je to prirodzená reakcia na potenciálne hrozby, ktorá nám umožňuje prežiť v nebezpečných situáciách.
Hoci sa môže zdať, že strach je výlučne negatívnou emóciou, jeho existencia má aj svoje dôležité pozitívne aspekty. Strach nás mobilizuje, zvyšuje našu bdelosť a pripravuje nás na reakciu „bojuj alebo uteč“.
Pochopenie toho, ako strach funguje v našom mozgu a tele, nám môže pomôcť lepšie sa s ním vysporiadať a využiť ho vo svoj prospech.
Čo sa deje pri strachu v mozgu?
Strach sa spúšťa reakciou na podnet, ktorý môže byť externý (napríklad hrozivý zvuk) alebo interný (nepríjemná myšlienka). Keď sa stretneme s takýmto podnetom, niekoľko častí nášho mozgu začne spolupracovať, aby vyhodnotili situáciu a pripravili telo na reakciu.
· Amygdala je malá, ale kľúčová štruktúra hlboko v mozgu, ktorá hrá hlavnú úlohu pri vyvolávaní emócií, vrátane strachu. Pri kontakte s podnetom amygdala okamžite priraďuje význam tomuto podnetu a určuje, či je dobrý alebo zlý. Ak je podnet vyhodnotený ako hrozba, amygdala aktivuje stresové reakcie v tele.
· Hipokampus je zodpovedný za naše spomienky. Umožňuje nám porovnať aktuálnu situáciu s minulými skúsenosťami. Týmto spôsobom môžeme určiť, či sme už niečo podobné zažili a ako sme sa s tým vyrovnali. Táto schopnosť je zásadná pre rozpoznávanie opakujúcich sa hrozieb a učení sa z minulých situácií.
· Sivá mozgová kôra je najvyššou úrovňou našej mozgové činnosti a zodpovedá za naše vedomé myslenie a rozhodovanie. Pomáha nám analyzovať a vyhodnocovať komplexné situácie, čo nám umožňuje prijať informovanejšie rozhodnutia o tom, ako na hrozbu reagovať.
Príklad z detstva
Predstavme si situáciu z detstva, kde nás brat vystraší tým, že vyskočí spoza rohu. V tejto situácii prebieha v našom mozgu nasledujúci proces:
· Amygdala okamžite vyhodnotí podnet – niečo nečakaného sa objavilo a vydalo zvuk. Amygdala spustí alarmovú reakciu.
· Hipokampus okamžite porovná súčasnú skúsenosť so spomienkami a identifikuje, že ten, kto nás vystrašil, je náš brat.
· Sivá mozgová kôra potom analyzuje celú situáciu a uznáva, že brat to robí opakovane a vníma to ako zábavu, hoci my to možno neznášame.
Celý proces od podnetu po vyhodnotenie situácie v mozgovej kôre trvá len veľmi krátko, no naše telo už pracuje, či chceme alebo nechceme. Telo sa pripravuje na reakciu ešte predtým, než si uvedomíme, čo sa deje, čo podčiarkuje význam a rýchlosť týchto mozgových procesov.
