Strach je univerzálna emócia, ktorá je hlboko zakorenená v každom z nás. Je to prirodzená reakcia na potenciálne hrozby, ktorá nám umožňuje prežiť v nebezpečných situáciách. Hoci sa môže zdať, že strach je výlučne negatívnou emóciou, jeho existencia má aj svoje dôležité pozitívne aspekty. Strach nás mobilizuje, zvyšuje našu bdelosť a pripravuje nás na reakciu „bojuj alebo uteč“. Pochopenie toho, ako strach funguje v našom mozgu a tele, nám môže pomôcť lepšie sa s ním vysporiadať a využiť ho vo svoj prospech.
Strach sa spúšťa reakciou na podnet, ktorý môže byť externý (napríklad hrozivý zvuk) alebo interný (nepríjemná myšlienka). Keď sa stretneme s takýmto podnetom, niekoľko častí nášho mozgu začne spolupracovať, aby vyhodnotili situáciu a pripravili telo na reakciu.
Amygdala je malá, ale kľúčová štruktúra hlboko v mozgu, ktorá hrá hlavnú úlohu pri vyvolávaní emócií, vrátane strachu. Pri kontakte s podnetom amygdala okamžite priraďuje význam tomuto podnetu a určuje, či je dobrý alebo zlý. Ak je podnet vyhodnotený ako hrozba, amygdala aktivuje stresové reakcie v tele.
Hipokampus je zodpovedný za naše spomienky. Umožňuje nám porovnať aktuálnu situáciu s minulými skúsenosťami. Týmto spôsobom môžeme určiť, či sme už niečo podobné zažili a ako sme sa s tým vyrovnali. Táto schopnosť je zásadná pre rozpoznávanie opakujúcich sa hrozieb a učení sa z minulých situácií.
Sivá mozgová kôra je najvyššou úrovňou našej mozgové činnosti a zodpovedá za naše vedomé myslenie a rozhodovanie. Pomáha nám analyzovať a vyhodnocovať komplexné situácie, čo nám umožňuje prijať informovanejšie rozhodnutia o tom, ako na hrozbu reagovať.
Predstavme si situáciu z detstva, kde nás brat vystraší tým, že vyskočí spoza rohu. V tejto situácii prebieha v našom mozgu nasledujúci proces:
Amygdala okamžite vyhodnotí podnet – niečo nečakaného sa objavilo a vydalo zvuk. Amygdala spustí alarmovú reakciu.
Hipokampus okamžite porovná súčasnú skúsenosť so spomienkami a identifikuje, že ten, kto nás vystrašil, je náš brat.
Sivá mozgová kôra potom analyzuje celú situáciu a uznáva, že brat to robí opakovane a vníma to ako zábavu, hoci my to možno neznášame.
Celý proces od podnetu po vyhodnotenie situácie v mozgovej kôre trvá len veľmi krátko, no naše telo už pracuje, či chceme alebo nechceme. Telo sa pripravuje na reakciu ešte predtým, než si uvedomíme, čo sa deje, čo podčiarkuje význam a rýchlosť týchto mozgových procesov.
Poznáme štyry prirodzené fyziologické stresové reakcie na hrozbu alebo nebezpečenstvo.
Keď vaše telo cíti, že je v nebezpečenstve, a verí, že hrozbu premôžete, budete reagovať v režime boja.
Pevná čeľusť
Brúsenie zubov
Túžba udrieť do niečoho
Pocit silného hnevu
Treba dupnúť alebo kopnúť Plač v hneve
Pocit pálenia v žalúdku
Útok na zdroj nebezpečenstva
Ak vaše telo verí, že nebezpečenstvo nedokážete prekonať, ale môžete sa mu vyhnúť útekom, budete reagovať v režime letu.
Nadmerné cvičenie
Pocit nervozity, napätia
Neustále hýbete končatinami
Nepokojné telo
Pocit necitlivosti v končatinách
Rozšírené oči
Táto stresová reakcia spôsobuje, že sa cítite uviaznutí na mieste. Táto reakcia nastane, keď si vaše telo nemyslí, že môžete bojovať alebo utiecť.
Pocit hrôzy
Bledá koža
Cítiť sa stuhnutý a ťažký
Cítiť sa chladný a znecitlivený
Hlasné, búšiace srdce
Zníženie srdcovej frekvencie
Táto odpoveď sa používa po neúspešnom boji, úteku alebo pokuse o zmrazenie. Podliezavá reakcia sa vyskytuje predovšetkým u ľudí, ktorí vyrastali v násilných rodinách alebo situáciách.
Prílišný súhlas
Snaha byť príliš nápomocný
Primárny záujem urobiť niekoho iného šťastným
Každý z nás zažíva strach inak a pochopenie vlastných reakcií môže byť prvým krokom k ich lepšiemu zvládaniu. Aké sú vaše najčastejšie spúšťače? Ako na ne vaše telo a myseľ reagujú?
Ak máte pocit, že Váš strach vás obmedzuje alebo hľadáte spôsoby, ako ho efektívnejšie zvládať, neváhajte ma kontaktovať. Rada Vám pomôžem nájsť cestu k vyrovnanejšiemu a pokojnejšiemu životu.
